Čo vyplýva zo správy stavu klímy za rok 2025

2. 5. 2026 ǀ Posledná aktualizácia 2. 5. 2026 15:39:56 ǀ Daniel Cibula
Čo vyplýva zo správy stavu klímy za rok 2025

V predošlých dňoch vyšla rozsiahla správa stavu klímy v Európe za rok 2025, ktorú vydal Program pre pozorovanie Zeme Európskej únie – program Copernicus. Okrem mnohých zistení, ktoré potvrdzujú trend otepľovania – pokračujúce topenie ľadovcov, zmena hydrologického režimu, morské vlny horúčav a iné, sa v nej môžeme dozvedieť aj širšie klimatické súvislosti. V hodnotení totiž narážame na porovnanie teplôt v Európe za uplynulých 30 rokov.

Viditeľné zmeny

V rámci Európy si môžeme všimnúť rýchlosť zmien teploty vzduchu, ako sa líši v jednotlivých regiónoch. Východná a juhovýchodná Európa a časti strednej Európy vrátane Álp sa otepľujú o 0,5–1 °C za desaťročie (za posledných 30 rokov), pričom západná a juhozápadná Európa a oblasť Škandinávie, trochu pomalšie, zvyčajne o 0,2–0,5 °C za desaťročie. Aj taký relatívne malý ostrovný štát akým je Island, vykazuje vo svojej východnej časti oteplenie lokálne až o 0,4 °C za desaťročie zatiaľ čo na západe je to lokálne naopak ochladenie až o 0,2 °C za desaťročie. Súvisí to s oblasťou ochladenia nad severnou časťou Severného Atlantiku. Táto oblasť ochladenia zmierňuje otepľovanie na Islande približne od roku 2011. V predchádzajúcich 30 rokoch totiž zaznamenal Island otepľovanie približne o 1,5 °C za desaťročie.

Obr. 1: Vývoj ročnej povrchovej teploty vzduchu (°C/dekádu) v rokoch 1996–2025. Údaje: ERA5. Zdroj: climate.copernicus.eu

Svladbard

Zaujímavou oblasťou je Svaldbard. Ten sa nachádza v európskej Arktíde a je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest na Zemi, kde sa za posledných 30 rokov otepľuje tempom 1,5–2 °C za desaťročie.

V rokoch 2022 až 2024, počas letných sezón, boli zaznamenané nové teplotné rekordy. V roku 2024 napr. na letisku Svaldbard bola počas tohto obdobia priemerná teplota o 2,9 °C vyššia. Údaje sa pritom merajú už od roku 1899. Pre zaujímavosť v roku 2025 tu bolo zaznamenané 4. najteplejšie leto. Ide to ruka v ruke s tým, že práve Arktída je najrýchlejšie sa otepľujúci región sveta.

Obr. 2: Anomália povrchovej teploty vzduchu v letnom období na letisku Svalbard v rokoch 1899–2025 v porovnaní s priemerom za referenčné obdobie 1991–2020. Zdroj: climate.copernicus.eu

Sezonné zmeny

Rýchlosť otepľovania sa mení aj v závislosti od ročného obdobia. Dobre je to vidieť napr. na porovnaní zimy a jari. V Európe sa jar otepľuje pomalšie ako ostatné ročné obdobia. Naproti tomu sa zima otepľuje miestami o 0,7 až 1,5 °C za desaťročie, pričom najrýchlejšie vo veľkej časti strednej a východnej Európy. Leto sa najrýchlejšie otepľuje v západnej Európe alebo v Stredomorí a najpomalšie v Škandinávie a na severovýchode Európy. V tejto oblasti je to dokonca najpomalšie otepľujúce sa ročné obdobie. V jeseni zaujme napr. ochladzujúca západná oblasť Britských ostrovov. Netreba zabudnúť ani na Grónsko, ktoré výrazne vytŕča v zimnom období – najmä jeho centrálna časť, kde sa lokálne ochladzuje aj o 1 °C za desaťročie.

Obr. 3: Vývoj sezónnej povrchovej teploty vzduchu (°C/dekádu) v rokoch 1996–2025. Zdroj: climate.copernicus.eu

 

Zdroje:

https://climate.copernicus.eu/esotc/2025

https://wmo.int/sites/default/files/2026-04/ESOTC%202025%20Executive%20Summary.pdf